Zdravím vás dnes u takéhoto trošku nezvyčajnejšieho článku. Rozhodla som sa, že by som sa s vami podelila o moje dojmy, skúsenosti a celkovo o to ako prebiehali moje talentové skúšky.
Prvé čím by som začala je to, že vám poviem kde som vlastne bola na talentových skúškach. Na talentových skúškach som bola na SOŠ Gemerskej v Košiciach na Železníkoch.
Príchod sme mali o 8:00, no počkali sme do 8:15, či ešte niekto nepríde. Celkovo nás malo byť tuším deväť alebo desať. Do ročníka na tento odbor môžu prijať ale len 8 žiakov. Príde mi to dosť málo, ale nariadenie je nariadenie. ☺
Na talentových skúškach nás bolo osem. Pracovalo sa naozaj veľmi dobre a v triede by bolo počuť aj to, keby spadol špendlík.

Na dozore sme mali dve pani profesorky, no na začiatku boli tri. Neskôr sa prišla na nás pozrieť aj pani riaditeľka a predstaviť sa nám.
Odbor som si vybrala odevný dizajn, čiže moje talentové skúšky pozostávali z kreslenia.
Na kreslenie boli zadané dve úlohy a na každú jednu sme mali 90 minút. Bolo to naozaj dosť času a väčšina z nás to stihla za hodinu.
Úlohy, ktoré boli zadané sú nasledovné: 1. úloha bola kresba podľa skutočnosti, čiže maľovanie zátišia. Kreslili sme ceruzkou, no kto chcel mohol si vypýtať uhlík. Na zátišie sme mali 3 vázy ale záviselo to od uhla pohľadu. Niekto videl len jednu, niekto dve no a ja? Ja som musela nakresliť všetky tri, lebo z mojej perspektívy ich bolo vidno dobre všetky. V tejto úlohe sme sa mali vyhrať s kontrastom, tieňovaním a tak podobne.  2. úloha bolo zhotovenie návrhu textilného doplnku – koláž. V tejto úlohe som si vybrala na koláž moju kabelku, ktorú som mala na talentových skúškach a snažila som sa nakresliť a zhotoviť tú kabelku. Počas tejto úlohy chodila ku každému osobitne pani riaditeľka a každého sa pýtala ako začal s kreslením, kde si ešte dáva prihlášku a také podobné veci.
Medzi týmito dvoma úlohami sme mali pol hodinovú pauzu na jedlo, osobné potreby a pod. Musím uznať, že tam bolo naozaj príjemne. Pani profesorky nám všetko ukázali a boli k nám veľmi ohľaduplné.
Skončiť sme mali na 11:45, no skončili sme o 5 minút skôr, pretože už sme aj tak všetci mali výkresy dokončené. Pani profesorky nás poprosili, či by sme mohli vydržať 10 – 15 minút, že nám rovno povedia výsledok. Tak sme tam čakali, kým vojdú do triedy a navzájom sa chichúňali. Keď vošla pani profesorka, zbystrili sme a odcválali sme s ňou do zborovne, kde na nás čakala pani riaditeľka. Začala sa k nám prihovárať a trochu s nami posrandovala. Vraj sa jej naše práce veľmi páčili a určite by nás rada v Septembri videla.
Ďalej vravela o bodoch. Dokopy sme mohli získať 100 bodov, čiže za každý výkres 50 bodov. Minimálny počet bodov, aby ste vyhoveli prijímacím skúškam, bol 60 bodov. Začala nám vravieť body. Ja som mala kód až posledná (každý žiak vystupuje pod nejakým kódom), čiže som čakala kým všetky domenuje a potom som prišla na rad ja. Počas tohoto všetkého som absolútne nevnímala žiaden stres, vôbec na mňa nedoliehal. Nakoniec oznámila – Navrátilová Bibka –  zátišie 30 bodov, koláž 45 bodov. Dokopy 75 bodov. PRIJATÁ!
Prijaté sme boli našťastie všetky a ak si niektorá toto číta, tak vám gratulujem. Kresliť neviem vôbec a keď mi povedali výsledok, zostala som príjemne zaskočená. Absolútne som si nemyslela, že moja koláž sa vyšplhá na 45 bodov. ☺
Keď sme už skončili, spýtala sa, či ešte máme nejaké otázky a nakoniec sme odišli. Tento odbor sa však bude otvárať len vtedy, ak sa zapíše minimálne 5 žiakov. Ja už teraz viem, že môj cieľ je trochu iný, no predsa len ma v kútiku duše hreje aj to, že som prekonala svoje výtvarné zdatnosti a niečo sa mi v pamäti vyronilo spred tých 6 rokov.
Ak ste došli až sem, tak som rada. Tento článok je naozaj len o mojích pocitoch. Chcela som vám zdeliť ako to tam celé prebiehalo a povedať vám, aby ste nemali stres. Viem, ľahko sa to hovorí, ale naozaj sa tým stresom nič nevyrieši. Príjmu vás určite všetkých, držím palce a ešte si dáme dvoje prijímacie skúšky v Máji. :D☺