VYSTÚPENIE Z KOMFORTNEJ ZÓNY
Fotenie, ktorého výstupy ste už mali možnosť vidieť v príspevku na Instagrame, bolo pre mňa vystúpením z komfortnej zóny. Mnohokrát sa nám zdá, že tí ľudia pred objektívom sú sebavedomí, zvládnu rýchlo meniť pózy a vedia, čo robia. Pravda je ale niekde inde, teda pokiaľ nie ste špičková modelka. Ak by som sa mala zdôveriť s tým, čo občas pred objektívom zažívam ja, zrejme by sa vám z toho zatočila hlava. Moje sebavedomie vyzerá dobre na fotografiách, ale v realite je o inom a stále na ňom musím pracovať. Sú pózy, ktoré už mám nacvičené a ktoré robím dookola, a akonáhle mám zmeniť pózu na takú, ktorú som ešte nerobila, považujem to za výstup z komfortnej zóny. Naučila som sa ako fotiť, aj keď je vôkol mnoho ľudí, ale zvládnuť nové pózy, to je pre mňa stále niečo nové a neprebádané. Fotenie outfitu pre bonprix mi preto vnuklo nápad napísať o vystúpení z komfortnej zóny, ktoré robíte možno aj každý jeden deň.
Komfortná zóna
A teraz, skúste si predstaviť život bez výziev, rizík alebo vzrušenia z neznámeho. Síce to môže znieť pohodlne a bezpečne, avšak je to život bez rastu, učenia a osobného rozvoja. Naša komfortná zóna, tá útulná bublina pohodlia, sa môže zdať bezpečná, ale môže byť aj obmedzujúcim faktorom v dosiahnutí snov a cieľov. Komfortná zóna je miesto, kde sa síce cítime bezpečne, ale rovnako je miestom, kde je všetko predvídateľné a rutinné. Uznávam, je jednoduchšie a určite aj prirodzené hľadať si pohodlie a bezpečnosť, no zostávanie v komfortnej zóne príliš dlho môže viesť ku stagnácii a premeškaným príležitostiam. Prečo? Pretože v každej našej komfortnej zóne je malá pravdepodobnosť, že sa stretneme s výzvami alebo skúsenosťami, ktoré by podporovali osobný rast. Rast často prichádza zo stretávania sa s novými situáciami, prekonávaniami prekážok a učenia sa z neúspechov. A týmto myslím na naše komfortné zóny v každom aspekte života, ba aj v móde. Koľkokrát ste zasnene hľadeli na šaty vo výklade, ktoré ste si nakoniec nekúpili? Tým nemyslím kvôli nedostatku financií. Tým myslím tie šaty, ktoré ste si nekúpili, lebo ste na to nemali odvahu. Možno boli príliš vyzývavé, ligotavé alebo nehodiace sa ku vášmu bežnému šatníku. Ak by ste ale nabrali odvahu, šaty si kúpili a s pýchou si ich obliekli, bol by to pre vás výstup z komfortnej zóny a som si takmer istá, že by ste pocítili príval sebavedomia.
Moje vystupovanie
Z komfortnej zóny vychádzam pri každom fotení, ako som už načrtla. Veľakrát fotím aj oblečenie, ktoré nenosím každý deň a veľakrát sa snažím fotiť na nových miestach, aby fotky neboli stále rovnaké a fádne. Pri mojom vystupovaní z komfortnej zóny mi veľmi pomáha nastavenie mysle a podvedomé naladenie sa na to, že je všetko v poriadku a všetko dopadne v prospech všetkých zúčastnených. Okrem iného mi veľmi pomáha aj pekné oblečenie. Vraví sa, že šaty robia človeka. Nikdy som tomu neverila, vždy som si to vykladala zle. Myslela som si, že sa to hovorí, aby sme sa cítili hlúpo. My, ktorí nemáme vždy najkrajšie a najmodernejšie oblečenie. Ale neskôr som pochopila o čo ide. Šaty robia človeka – v mojom prípade robia človeku lepšiu náladu, motivujú ho a povzbudzujú. Zakaždým, keď sa zahalím do pekných kúskov, mám o level vyššie sebavedomie a lepšiu náladu. Tentokrát som svojmu nízkemu sebavedomiu pomohla so špicatými lodičkami vo farbe latte machiatto so širokým opätkom a velúrovým vzhľadom. Pridala som ku ním klasické obtiahnuté džínsy s vyhrnutou spodnou časťou a mierne obdratým efektom, čo vytvára menej formálny vzhľad. Outfit som doplnila bielym tričkom s okrúhlym výstrihom a potlačou pelikánov, čiernym sakom a perlovými náušnicami v tvare srdca. Malá zaujímavosť na záver: v skutočnosti to nie sú tak celkom náušnice, ale klipsne. Všimli by ste si to?
